Horčičné zrnko |
"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32) |
---|
|
O ODPUSTENÍ VŠEOBECNE Veľa ťažkostí súvisiacich s odpustením vyplýva z názoru, že „odpustiť znamená zabudnúť“. Odpustiť však neznamená zabudnúť. Môže zabudnúť matka, že jej opitý vodič zabil dieťa? Môže opustená manželka zabudnúť, že jej manžel si našiel inú? Môže národ zabudnúť, že teroristi zbombardovali jeho mestá alebo že ho iný národ likvidoval genocídou? Môžem zabudnúť, že ten sused zničil moju povesť alebo že kolega systematicky podkopával a ničil moju prácu? Možno by bolo vhodnejšie hovoriť namiesto „to je neodpustiteľné“ „to je nezabudnuteľné“. Lebo ak chceme žiť zdravým životom, odpustiť musíme. Aj hrozné veci. Inak budeme trpieť psychicky i duchovne, pridružiť sa môžu fyzické choroby. Odpustenie je aj o vyrovnaní sa s tým, čo sa stalo, a už sa neodstane. O začlenení tej ťažkej skutočnosti do nášho života a o napredovaní ďalej. Namiesto „odpusť a zabudni“ by sme mali možno radšej hovoriť „odpusť a pokračuj ďalej.“ Odpustiť neznamená, že tolerujem alebo prehliadam previnenie, ktorého sa ten druhý dopustil. Naopak, vyjadriť jasný postoj k zlu je nevyhnutnou súčasťou aktu odpustenia. Je to odlišné od nesprávneho postoja „tvárim sa akoby sa nič nestalo“ alebo predstieram, že to nebolo až také hrozné. Mnohí ľudia sú presvedčení, že na to, aby niekomu odpustili, musia sa s dotyčným človekom zmieriť a obnoviť s ním vzťah. To je omyl, ktorý býva vážnou prekážkou v úsilí odpustiť. Niekedy - aj keď vinník ľutuje, je zmierenie a obnovenie vzťahu nemožné pre povahy zúčastnených osôb. (zdroj: Jim McManus a Stephanie Thorntonová, Odpustenie, upravené) |
|